“Otvorene dlhodobo vyhlasujem, že som aktívnym zástupcom mladých ľudí. Tí, čo priebežne sledujú moje aktivity na ich podporu, vedia, že im veľmi fandím a naozaj pri nich stojím.”
Elán a životná sila mladých ľudí posúva vpred. Keď sa s nimi stretávam a spolupracujem na rôznych miestach Slovenska, živo diskutujeme o tom, ako zlepšiť ich východiskovú pozíciu pre ďalší osobný rozvoj, ale aj tú celospoločenskú, pre ktorú predstavujú vždy novú nádej. V uplynulom funkčnom období som navštívil viac než 80 stredných a vysokých škôl na Slovensku, pričom sme s mladými otvárali najrôznejšie témy. Už za nevyhnutnú považujem intenzívnu komunikáciu cez sociálne siete, osobná i táto prináša veľmi veľa podnetov, na ktoré môžem potom nadväzovať v pléne. Aktívne podporujem dobré financovanie vzdelávania, zlepšenie vzdelávacieho systému, vytváranie iniciatív či pracovných miest pre absolventov vzdelávania. Desiatkam mladých som pomohol odštartovať úspešnú pracovnú kariéru absolvovaním stáže v mojej poslaneckej kancelárii.
Veľvyslanec mladých v Bruseli
Veľmi rád sa stretávam a spolupracujem s mladými ľuďmi a teším z ich chuti do života. Dlhé roky pri nich stojím, za všetky podporené projekty spomeniem Veľvyslanectvo mladých. Stovky mladých ľudí navštívili na moje pozvanie sídla európskych inštitúcií v Štrasburgu a Bruseli. Možnosť pomôcť desiatkam z nich absolvovať odbornú stáž v mojej poslaneckej kancelárii v Bruseli i na Slovensku sa neustále stretala s obojstranným veľkým záujmom.
Z VYSTÚPENÍ V EURÓPSKOM PARLAMENTE:
Financovanie vzdelávania
Veľmi sa teším, že sme dnes prijali nový program Erazmus pre všetkých, vďaka ktorému budú môcť tisícky študentov a pedagogických pracovníkov ďalej rozširovať svoje obzory a prehlbovať svoju európsku identitu pri štúdiu v inom členskom štáte. Som presvedčený, že posilnenie nadnárodnej mobility mládeže v oblasti vzdelávania bude priaznivo vplývať aj na riešenie pretrvávajúceho problému nezamestnanosti mladých, ktorí takto získajú nové skúsenosti a zručnosti na uplatnenie sa v rôznych členských štátoch. Spomedzi mnohých veľmi pozitívnych opatrení by som rád vyzdvihol dve, a to otvorenie možností pre dobrovoľníkov a rozšírenie programu na oblasť športu. Dobrovoľníci ako ľudia, ktorí nezištne pomáhajú iným a pričiňujú sa o verejné blaho z lásky k blížnym, si zasluhujú zvláštnu pozornosť a ocenie zákonodarcov v podobe určitých výhod. Šport pozitívne pôsobí nielen na telo a ducha jednotlivca, ktorý ho praktikuje, ale aj na sociálne začlenenie a verejné zdravie. Samotný olympijský ideál športu prispieva k podpore mierového spolunažívania medzi komunitami a národmi. Šport preto jednoznačne patrí do oblasti vzdelávania a jeho formálna výuka sa pozdvihne vďaka možnostiam európskej mobility.
/20. novembra 2013: Program Erasmus pre všetkých, Správa: Doris Pack (A7-0405/2012)/
Zlepšenie vzdelávacieho systému
Uskutočnenie modernizácie európskych vysokoškolských systémov vzdelávania v závislosti na meniace sa potreby európskeho hospodárstva a spoločnosti je výzvou na odvážnu vizionársku reformu, ktorá EÚ nielenže pomôže čeliť svetovej konkurencii, ale má aj potenciál znovu priviesť Európu na čelo najdynamickejších ekonomík sveta. V tomto smere sa musí vysokoškolský systém viac orientovať na budúce potreby podnikov a zabezpečovať účinný prenos najpokrokovejších znalostí a zručností z univerzít priamo do praxe. V mnohých členských štátoch sme v súčasnosti svedkami nedostatku vysokoškolsky kvalifikovaných technických a prírodovedných odborníkov aj lekárov a zároveň nadbytku absolventov humanitných odborov, čo sa negatívne odráža na stave zamestnanosti a na výskume a vývoji, inováciách a v konečnom dôsledku aj na raste hospodárstva. Úspech jednotlivca a s ním aj spoločnosti preto závisí nielen od samotnej kvality výučby, ale aj od zatraktívnenia odborov, ktoré síce nemusia byť práve v móde, ale sú vitálne pre jednotlivé sektory európskeho hospodárstva.
/19. apríla 2012: Modernizácia európskych systémov vysokoškolského vzdelávania, Správa: László Tőkés (A7-0057/2012)/
Vytváranie iniciatív pre mladých
23 miliónov nezamestnaného aktívneho obyvateľstva, z čoho 5,5 milióna sú mladí ľudia, nepovažujem za neblahú štatistiku, ale za hrozivú realitu s ďalekosiahlymi socioekonomickými (pre EÚ) i psychologickými dôsledkami na celú generáciu mladých ľudí. Európska spoločnosť potrebuje vysokú mieru zamestnanosti pre udržanie životaschopnosti hospodárstva, konkurencieschopnosti a predovšetkým pre udržanie systému sociálneho zabezpečenia, ktorý predstavuje značnú časť štátnych rozpočtov členských štátov a ktorého náklady významne rastú v súvislosti so starnutím populácie. Vysoká nezamestnanosť mladých javí ako cesta do priepasti a preto ju treba podľa môjho názoru urgentne riešiť. Z uvedených dôvodov podporujem Iniciatívu Príležitosti pre Mladých.
/23. mája 2012: Iniciatíva Príležitosti pre mladých [2012/2617(RSP)], Pervenche Berès (O-000106/2012 – B7-0113/2012)/
Z PRIEBEŽNÝCH SPRÁV O AKTIVITE A VÝSTUPOV V MÉDIÁCH:
Mikolášik: Mladí nepotrebujú ďalšie a ďalšie tituly, ale prácu
(správa portálu Aktuality, 28. júna 2013)
„Táto generácia mladých ľudí je najvzdelanejšia v histórii. Napriek tomu každý tretí mladý človek do 25 rokov na Slovensku je bez práce. Koniec ďalšieho školského roka však neprinesie veľa optimizmu, odborníci odhadujú, že z celkového počtu absolventov slovenských stredných odborných škôl sa v praxi vo svojom odbore uplatní iba neuveriteľne nízkych šesť percent,“ vyhlásil europoslanec Miroslav Mikolášik (EĽS/KDH) počas návštevy žilinskej fabriky Kia Motors Slovakia. Ako člena Výboru pre regionálny rozvoj ho sprevádzali veľvyslanec Kórejskej republiky pri EÚ Chang-Beom Kim a riaditeľ Hyundai/Kia Motor Company pre Európu Stephen Stacey. (viac v správe)
Miroslav Mikolášik: Mladí ľudia túžia po pravde a neznášajú pretvárku
(rozhovor pre portál Masmedialne.info, 17. júla 2013)
„Zamotal som sa v revolúcii medzi tých, čo cítili potrebu na tribúnu ísť niečo vyjadriť,“ hovorí europoslanec, s ktorým sme sa zhovárali o umení, politike, čerpaní prostriedkov z eurofonfov, nadmernom požívaní antibiotík v Európe, nekvalitných potravinách na našom trhu, morálnych hodnotách dnešného sveta, o jeho záujmoch, ale aj o tom, že niekedy je ťažké pozrieť sa pravde do očí. (viac v rozhovore)
Rozhovor: Nevzdávajte sa, odkazuje študentom Mikolášik
(Rozhovor časopisu Právnickej fakulty UK, 9. januára 2013)
“Nemal som síce žiadne politické ambície, ale potom mi začala ako v chrobák v hlave vŕtať myšlienka – ako sa raz mojim deťom pozriem do očí, keď sa ma spýtajú, čo som robil, keď bola šanca zmeniť niečo k lepšiemu,” odpovedá na jednu z otázok študentky Petry Dzubákovej europoslanec Miroslav Mikolášik (EĽS/KDH). V najnovšom vydaní časopisu Právnickej fakulty Univerzity Komenského odhaľuje nielen zákulisné informácie o politike v Bruseli, ale aj životné postoje, vďaka ktorým si vybral dráhu lekára a diplomata. (viac v rozhovore)
INFORMAČNÝ SUMÁR PODPORY MLADÝCH S INFORMÁCIAMI Z PRÍSPEVKU NA KONFERENCII
na tému: Výchova a vzdelávanie detí a mládeže
(marec 2014)
Európska únia sa dlhodobo venuje otázkam zamestnanosti mladých ľudí. Dôraz na problematiku mladých sa ďalej prehĺbil kvôli dopadom hospodárskej krízy v Eurozóne. V uplynulých rokoch sa už aj tak neisté postavenie mladých ľudí na pracovnom trhu dramaticky zhoršilo. Za posledné štyri roky klesla ich zamestnanosť trojnásobné rýchlejšie ako v prípade dospelej populácie.
V EÚ je 5,5 milióna mladých ľudí bez práce, čo znamená, že každý piaty človek vo veku menej ako 25 rokov si proti svojej vôli nedokáže nájsť zamestnanie. Miera nezamestnanosti mladých ľudí presahuje 23 percent, čo je viac ako dvojnásobok celkového priemeru v EÚ, ktorý sa pohybuje okolo 10,8 percent. Navyše, sedem miliónov mladých ľudí vo veku 15 až 24 rokov nemá zamestnanie, neštuduje ani neabsolvuje odbornú prípravu. Nezamestnanosť mladých ľudí v dôsledku krízy dosiahla kritickú úroveň. Nie všetky členské štáty EU boli jej dôsledkami zasiahnuté rovnako. Rozdiel medzi krajinami s najvyššou a najnižšou úrovňou nezamestnanosti mladých ľudí naďalej ostáva extrémne vysoká.
Priepasť medzi krajinami ako Nemecko, kde je nezamestnanosť tejto vekovej skupiny okolo 7,7 percent a krajinami s vysokou nezamestnanosťou ako Grécko (57,3%), Španielsko (56,5%) a Chorvátsko (52,8%), tak predstavuje takmer 50 percentuálnych bodov. Slovensko je pod priemerom EÚ a nezamestnaný je každý tretí Slovák (33% Slovákov) vo veku od 15 do 24 rokov. Patrí nám tak šieste najhoršie miesto v EÚ.
Každý členský štát má vlastnú politiku vzdelávania. EU plní skôr pomocnú funkciu pri stanovovaní spoločných cieľov a výmene osvedčených postupov. Únia a jej členské krajiny sa preto dohodli na komplexnom prístupe k riešeniu nezamestnanosti mladých ľudí. V rámci neho sa zavádza súbor konkrétnych opatrení na pomoc mladým Európanom pri nástupe na pracovný trh a tiež pri návrate späť do zamestnania alebo do procesu vzdelávania. EÚ financuje široké spektrum programov, ktoré pomáhajú mladým ľudom študovať, zapojiť sa do dobrovoľníckej práce v zahraničí, poprípade absolvovať odbornú prípravu alebo pracovnú stáž. Na obdobie rokov 2007 až 2013 vyčlenila únia takmer 13 miliárd EUR na celoživotné vzdelávanie, zamerané v prvom rade na medzinárodné výmeny študentov. Tieto oblasti ostávajú prioritou aj na ďalšie rozpočtové obdobie rokov 2014 až 2020 a mali by pomôcť dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 zameranej na udržateľný rozvoj a inkluzívny rast. Pre naplnenie cieľov tejto iniciatívy je podmienkou zvýšiť vzdelanostnú úroveň mladých Európanov, ako aj podporiť jej praktické využitie. EÚ preto kladie hlavný dôraz na rozvoj mladých ľudí a ich začlenenie na pracovnom trhu.
Konkrétnym cieľom stratégie Európa 2020 je znížiť počet ľudí, ktorí predčasné ukončia štúdium, pod 10%. Slovensko sa pritom môže pochváliť nízkym počtom mladých, ktorí predčasne opustili štúdium. So šiestimi percentami nám patrí tretie najlepšie miesto v EU. Problémom však naďalej ostáva nízky počet absolventov vysokoškolského štúdia. Európa 2020 si za cieľ vytýčila dosiahnuť 40-percentný podiel vysokoškolákov do roku 2020. Na Slovensku ich počet oproti roku 2009 vzrástol o 6 percent a v súčasnosti dosahuje 24 percent. K tomuto rastu prispela tiež hospodárska kríza. Prechod z univerzít na pracovný trh sa kvôli nižšiemu počtu pracovných miest stal strašiakom mladých a mnohí študenti si tak zvyknú predĺžiť štúdium. Prioritou preto ostáva otázka úspešného začlenenia absolventov na pracovný trh. Únia sa zamerala na podporu programov celoživotného vzdelávania, ktoré sú zacielené na rozširovanie zručností, jazykových schopností a skúseností mladých ľudí.
Európskym cieľom v rámci celkovej študijnej mobility je dosiahnuť účasť aspoň vo výške 20 percent do konca desaťročia. V súčasnosti v zahraničí študuje alebo odbornej prípravy sa zúčastňuje okolo 10 percent študentov s finančnou podporou EÚ alebo iných verejných a súkromných prostriedkov. Okolo 4,5 percent študentov dostáva grant Erasmus. Program Erasmus Mundus je určený študentom a akademikom, ktorí majú záujem o absolvovanie časti štúdia na jednej z európskych univerzít. Za 27 rokov trvania tohto programu sa zahraničnej výmeny zúčastnilo 2,5 milióna študentov a zamestnancov univerzít. Záujem o jeho absolvovanie pritom neustále narastá. V akademickom roku 2013 – 2014 bolo mladým Európanom poskytnutých viac ako 280 000 študentských grantov.
Program Erazmus však neponúka len možnosti štúdia, ďalej sa rozšíril na poskytovanie grantov na pracovné stáže v členských krajinách EÚ, ako aj v Lichtenštajnsku, Nórsku, Turecku a bývalej juhoslovanskej republike – Macedónsku. Medzi široké spektrum európskych podporných iniciatív patrí aj program Erazmus stáž určený na odbornú prípravu a pomoc pri umiestňovaní mladých pracovníkov a stážistov v podnikoch v zahraničí. Novinkou je pilotný program Európskej únie – Erazmus pre mladých podnikateľov, ktorý začínajúcim podnikateľom umožňuje získať zahraničné skúsenosti. Od januára tohto roku funguje program Erasmus+, na ktorý bolo z rozpočtu EÚ vyčlenených 14, 77 mld. eur na obdobie do roku 2020 (1466,48 mil. eur na rok 2014). Predpokladaný ročný rozpočet pre Slovensko je viac než 92 mil. eur pre rok 2014. Dobrou správou je, že financovanie programu sa bude postupne zvyšovať a v roku 2020 by malo dosiahnuť hodnotu 122 mil. eur.
Erasmus predstavuje viac než 40 % rozpočtu programov v oblasti celoživotného vzdelávania. Okrem tohto programu poskytuje EÚ široké spektrum iniciatív na pomoc mladým. Podporným programom vychádzajúcim z jej podnetu je Iniciatíva pre zamestnateľnosť mladých, na ktorú bolo vyčlenených 3,2 mld. eur. Cieľom je podporiť tréning a praktické skúsenosti mladých ľudí a zabezpečiť ich integráciu na pracovnom trhu v regiónoch, v ktorých sa nezamestnanosť mladých ľudí pohybuje nad 25 %. Peniaze z Európskeho sociálneho fondu tak budú v nasledujúcom období použité aj na Slovensku. V novom programovacom období 2014 až 2020 majú byť na Slovensku vyčlenené dve miliardy eur na operačný program Ľudské zdroje. V rámci tohto programu má byť použitých 72 miliónov len na zamestnanosť mládeže. Príležitosti pre mladých ľudí zvyšuje aj iniciatíva Mládež v pohybe. Tá sa zameriava na zlepšenie uplatniteľnosti mladých ľudí na trhu práce a prispôsobenie ich vzdelávania a odbornej prípravy tak, aby zodpovedali potrebám trhu.
Programy Grundtvig a Comenius finančne podporujú medzinárodné partnerstvá medzi školami a ich učiteľmi. Zatiaľ čo prvý je zameraný na vzdelávanie dospelých, program Comenius poskytuje možnosti pre výmeny študentov stredných škôl a školské partnerstvá na internete. Tzv. eTwinning je zameraný na rozšírenie jazykovej výbavy študentov. Najvyšší stupeň akademického vzdelania je zastrešený akciami „Marie Curie“ pre odbornú prípravu a medzinárodné príležitosti určeným výskumným pracovníkom na postgraduálnej úrovni. Od roku 2009 funguje Stratégia EÚ pre mládež a Program Mládež v akcii. Obe sú zacielené na aktívnu úlohu mládeže v spoločnosti, ako napríklad podporou dobrovoľníckej práce v zahraničí. Na obdobie rokov 2007 až 2013 vyčlenila EÚ na tieto aktivity celkovo takmer 900 miliónov eur. Prostredníctvom týchto a mnohých ďalších iniciatív EÚ zameraných na podporu zamestnanosti sa vytvára aktívna sieť inštitúcií, ktoré spolupracujú aj mimo hraníc únie.
Európskych programov sa môžu zúčastniť aj študenti a vzdelávacie inštitúcie z tretích krajín. EÚ podporuje výmeny a kurzy o európskej integrácii, ktorých sa zúčastňujú ľudia z približne 80 štátov z celého sveta. Vysokokvalifikovaní pracovníci, ktorých podporuje EÚ, sa dokážu ľahšie presadiť v súčasnej globalizovanej ekonomike. Pre ich vstup a úspešné pôsobenie na pracovnom trhu je však navyše potrebné uznávanie odborných kvalifikácií naprieč Európou. Dokumenty Europass zjednodušujú preukázanie pracovnej kvalifikácie. Ich štandardizovaná forma pomáha ľuďom prezentovať svoje zručnosti a vzdelanie vo formáte zrozumiteľnom pre zahraničných zamestnávateľov. V období, keď stále viac mladých Slovákov odchádza získavať pracovné skúsenosti v zahraničí, je takáto iniciatíva kľúčová. Štandardizovaná forma dokladov ako Európsky jazykový pas, Europass-mobilita, ako aj Európsky profesijný pas, pomáha zamestnávateľom pochopiť kvalifikáciu získanú v iných štátoch. Okrem dokumentov Europass umožňuje lepšiu porovnateľnosť vnútroštátnych vzdelávacích systémov aj spoločný európsky kvalifikačný rámec zabezpečujúci porovnateľnosť kvalifikácií nadobudnutých v rámci EÚ. Mladí ľudia pochádzajúci mimo svojho bydliska tak nie sú vystavení diskriminácii v zamestnaní.
Únia postavila základ pre všestrannú podporu mladých ľudí a európske programy sú neustále inovované, aby účinne odpovedali na aktuálne problémy ekonomiky, vzdelania a pracovného trhu. Smutným faktom pre našu krajinu naďalej ostáva odliv mladých kvalifikovaných ľudí do zahraničia. Je preto politickou prioritou vytvoriť natoľko lákavé možnosti, aby mali dôvod vrátiť sa spať na Slovensko a byť prínosom nie len pre hospodársku prosperitu našej krajiny, ale i slovenskú vedu a výskum. Výzvou pre Slovensko zostáva zabezpečenie priaznivých podmienok, prípadne uskutočnenie štrukturálnych reforiem, ktoré umožnia vysokokvalifikovaným mladým ľuďom naplno využiť ich potenciál a znalosti v ich rodnej vlasti.
