“Aktívne som pôsobil vo výbore pre regionálny rozvoj, aby som mohol priamo zasahovať do vytvárania legislatívy, ktorá bezprostredne ovplyvňuje rozvoj slovenských regiónov.”
Za miesto svojho pôsobenia v Európskom parlamente som si zvolil výbor pre regionálny rozvoj, aby som mohol priamo zasahovať do vytvárania legislatívy, ktorá bezprostredne ovplyvňuje rozvoj slovenských regiónov. Správne a efektívne čerpanie eurofondov na Slovensku úzko súvisí so zadávaním a získavaním verejných zákazok. Ako spravodajca parlamentu pre stanovisko k smernici o verejnom obstarávaní som presadzoval zvyšovanie transparentnosti a zavedenie pojmu hospodársky najvýhodnejšej ponuky, ktorá zohľadňuje hospodárske, environmentálne a sociálne výhody ponuky. Svoje úsilie som zameriaval predovšetkým na ochranu regionálnych záujmov a rozvoj vidieka, pretože verím, že politika súdržnosti má byť čo najbližšia občanom všade v Európskej únii.
TRANSPARENTNÉ VEREJNÉ OBSTARÁVANIE
Verejné orgány v členských štátoch vynakladajú v priemere 18 percent HDP na nákup tovarov a služieb prostredníctvom verejného obstarávania. Za predpokladu, že je verejné obstarávanie transparentné a nediskriminujúce, ide o spôsob, ako najlepšie použiť peniaze daňových poplatníkov a malo by sa využívať ako nástroj na hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj regiónov.
Z príspevkov v Európskom parlamente:
Verejné obstarávanie je neodmysliteľnou súčasťou správne fungujúceho hospodárstva a ako také musí stimulovať hospodársku súťaž, inovácie a rast. Jednotné pravidlá verejného obstarávania výrazne zvýšia transparentnosť a rovné zaobchádzanie, čo otvorí dvere pre vyššiu účasť aj malých a stredných podnikov, ktoré sú chrbtovou kosťou európskeho hospodárstva. V tomto kontexte zdôrazňujem nutnosť zjednodušenia verejného obstarávania a odstránenie nadbytočnej byrokracie napríklad aj systematickým používaním elektronického obstarávania. Čo sa týka environmentálnych a sociálnych štandardov, som presvedčený, že kritérium najnižšej ceny nemá byť jediným a určujúcim pre zadávanie zákaziek. Zadávateľ musí totiž riešiť konkrétnu situáciu komplexne s dlhodobým výhľadom. Preto treba hospodársky najvýhodnejšiu ponuku hodnotiť v intenciách hospodárskych, ale aj sociálnych a environmentálnych výhod s prihliadnutím na náklady celého životného cyklu príslušných tovarov, služieb alebo prác.
/14. januára 2014: Verejné obstarávanie. Správa: Marc Tarabella (A7-0007/2013)/
Úspechy politiky súdržnosti v regiónoch Európskej únie priamo závisia aj od správneho vykonávania verejného zaobstarávania, ktorého cieľom je hospodárne využívanie verejných prostriedkov v prostredí spravodlivej hospodárskej súťaže. Žiaľ, Dvor audítorov vo svojich výročných správach o plnení rozpočtu EÚ už pravidelne konštatuje, že nedodržanie pravidiel EÚ týkajúcich sa verejného obstarávania je jednou z dvoch najčastejších príčin chýb a nezrovnalostí pri implementácii európskych projektov spolufinancovaných zo štrukturálnych fondov. Zjednotenie pravidiel a zjednodušenie právnej úpravy verejného obstarávania preto musí byť uskutočňované v úzkej spolupráci Komisie s členskými štátmi, ale aj regionálnymi orgánmi, aby viedlo k zníženiu výskytu chýb, a teda zvýšeniu efektívnosti využívania štrukturálnych fondov. Považujem totiž za neprípustné, aby nezrovnalosti spôsobené nesprávnou transpozíciou týchto predpisov EÚ a rozdiely v pravidlách uplatňovaných v členských štátoch pretrvávali a tak ohrozovali nielen transparentnú hospodársku súťaž, ale aj dosahovanie cieľov politiky súdržnosti. Apelujem na členské štáty, aby systematickejším spôsobom uplatňovali Európsky kódex osvedčených postupov na uľahčenie prístupu MSP k verejnému obstarávaniu.
/11. mája 2011: Verejné obstarávanie, [2011/2590(RSP)], B7-0284/2011 – B7-0285/2011/
Správne fungujúci trh verejného obstarávania v celej EÚ je zásadne dôležitý pre stimulovanie hospodárskej súťaže a inovácií na jednotnom trhu. Podporujem myšlienku nadnárodného verejného obstarávania. Jednotné európske pravidlá verejného obstarávania výrazne prispievajú k zvyšovaniu transparentnosti a rovnosti v zaobchádzaní, je však nutná ich dodatočná simplifikácia a odstránenie prebytočnej byrokracie, aby získali prístup aj malé a stredné podniky. Výzvou pre členské štáty zostáva primeraná transpozícia európskych pravidiel do vnútroštátnych právnych predpisov a zabezpečenie dostatočnej odbornej prípravy, keďže verejné obstarávanie si vyžaduje vysoký stupeň profesionality. Verejné obstarávanie nesmie viesť ani k znižovaniu environmentálnych a sociálnych štandardov. Prikláňam sa preto, k názoru, že kritérium najnižšej ceny by už nemalo byť určujúcim pre zadávanie zákaziek a malo by byť nahradené kritérium ekonomicky najvýhodnejšej ponuky v zmysle hospodárskych, sociálnych a environmentálnych výhod s prihliadnutím na náklady celého životného cyklu príslušných tovarov, služieb alebo prác. Predkladaná správa prináša hlavné princípy, ktorými mi by sa malo verejné obstarávanie v budúcnosti riadiť a ktoré svojím hlasom rád podporím.
/25. októbra 2011: Modernizácia verejného obstarávania, Správa: Heide Rühle (A7-0326/2011)/
ROZVOJ VIDIEKA
Vidiecke oblasti nielen vytvárajú ľúbezný vzhľad a identitu našej krajiny, ale sú aj významným zdrojom základných surovín a ideálnym miestom na oddych a turistiku. V prospech rozvoja vidieka som sa zasadzoval za uznanie poľnohospodártva ako strategického odvetvia, ktorému musíme pomôcť udržať si svoju konkurencieschopnosť a lákavosť či už prostredníctvom regionálnych značiek kvality, rozvojom biohospodárstva alebo revitalizáciou mliekarenského sektora.
Z príspevkov v Európskom parlamente:
V dôsledku neustáleho rastu populácie sme nútení čoraz intenzívnejšie sa zaoberať otázkou potravinovej bezpečnosti, prístupu k primeranej, zdravotne neškodnej a výživnej strave, ako aj zvyšujúcimi sa nákladmi v poľnohospodárskom odvetví, ktoré súvisia práve s dodržiavaním najvyšších štandardov a noriem. S cieľom zaistiť potravinovú bezpečnosť je preto nevyhnutné zvýšiť transparentnosť a spravodlivosť v samotnom potravinovom reťazci, zabezpečiť spravodlivú návratnosť pre poľnohospodárov, zisky a tvorbu cien, ako aj životaschopné poľnohospodárstvo. Osobne považujem za vysoko dôležité uplatňovanie ráznej politiky rozvoja vidieka, prostredníctvom ktorej zachováme životaschopnosť vidieckej Európy, zvýšime konkurencieschopnosť poľnohospodárstva, podporíme inovácie a v konečnom dôsledku aj samotnú zamestnanosť. Poľnohospodárstvo má veľký význam predovšetkým v znevýhodnených oblastiach. Aj preto treba prijať stimuly, ktoré podporia poľnohospodárstvo vidieka, prilákajú do poľnohospodárstva viac mladých ľudí, napomôžu zníženie regionálnych rozdielov a zabezpečia trvalo udržateľný rozvoj.
/17. januára 2011: Uznanie poľnohospodárstva ako strategického odvetvia v súvislosti s potravinovou bezpečnosťou, Správa: Daciana Octavia Sârbu (A7-0376/2010)/
V posledných rokoch žiaľ došlo k mnohým k udalostiam, ktoré mali značne negatívny vplyv na činnosť sektoru produkcie mlieka a mliečnych výrobkov a spôsobili nestálosť cien. Európsky trh s mliekom a jeho výrobkami si vyžaduje nový flexibilný právny rámec, posilnenie zmluvných vzťahov, ochranu práv producentov a spravodlivejšie rozdelenie pridanej hodnoty v dodávateľskom reťazci. Hospodárska súťaž na trhu taktiež prispeje k revitalizácii sektora, ktorý trpí aj zneužívaním dominantného postavenia zo strany niektorých aktérov v rámci výrobného reťazca. Som presvedčený, že ochrana oprávnených záujmov producentov úzko súvisí s rozvojom prosperity vidieckych oblastí, pretože mnohé európske regióny, často tie najzraniteľnejšie, priamo závisia od produkcie mlieka a mliečnych výrobkov. Z vyššie uvedených dôvodov hlasujem za prijatie predkladanej správy.
/15. februára 2012: Zmluvné vzťahy v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, Správa: James Nicholson (A7-0262/2011)/
Biohospodárstvo prináša inovačný a efektívny prístup k využívaniu prírodných zdrojov, ktoré čelia čoraz väčšiemu tlaku vzhľadom na rýchle zvyšovanie svetovej populácie spojené so silným nárastom dopytu po potravinách. Trvalo udržateľný výrobný proces v rámci celého reťazca môžeme dosiahnuť vhodným osvetovým programom pre výrobcov, ale aj spotrebiteľov a vytvorením motivujúceho právneho rámca. Inteligentné a citlivé zaobchádzanie s prírodnými zdrojmi je totiž ohľaduplnejšie k životnému prostrediu a zároveň prináša nové perspektívy pre regionálny rozvoj a rozvoj vidieka. Biohospodártvo má taktiež vysoký potenciál priniesť zvyšovanie zamestnanosti pre milióny ľudí žijúcich na vidieku a treba zdôrazniť, že ide aj o kvalifikovanú prácu špičkových odborníkov, ktorí budú schopní prenášať do praxe najnovšie poznatky z rôznych odborov. Otvára sa tu teda i možnosť pre nové študijné odbory a vzdelávacie programy šité na mieru jednotlivým regiónom. Európska únia a jej členské štáty tak prehĺbia vo svetovom meradle svoj konkurečný náskok v oblasti biotechnológií.
(Doplňujúca informácia: Biohospodárstvo EÚ už má obrat približne 2 bilióny EUR a očakáva sa významný rast na základe udržateľnej prvovýroby, spracovania potravín, priemyselných biotechnológií a biorafinérií; v biohospodárstve je už teraz zamestnaných 22 miliónov ľudí, čo predstavuje 9 % celkovej zamestnanosti v EÚ a má značný potenciál zamestnať aj milióny ďalších ľudí.)
/2. júla 2013, Správa o inováciách pre udržateľný rast: biohospodárstvo pre Európu, (2012/2295(INI))/
Regionálne značky kvality sú určené regiónom na posilnenie ich postavenia a zvýšenie ich konkurencieschopnosti na trhoch. Kvalita výrobkov pochádzajúcich z určitého územia vyplýva zo špecifických spôsobov ich prípravy, ktoré sú neodmysliteľne spojené s geografickou osobitosťou, kultúrnym dedičstvom a jedinečným know-how daného regiónu. Vidiecke oblasti, mnohokrát závislé od poľnohospodárstva ako napríklad horské regióny, môžu na základe regionálnej značky kvality znovu obnoviť svoje postavenie na trhu s výrobkami, ale aj službami a zabezpečiť tak trvaloudržateľný rozvoj zamestnanosti. Zviditeľnenie kvalitných výrobkov charakteristických pre určité územie na vzdialenejších trhoch má z hospodárskeho hľadiska potenciál priniesť príjmy na dané územie a zvýšiť aj jeho turistickú atraktivitu vďaka oživeniu tradičných spôsobov výroby, založených na neopakovateľnom kultúrnom a historickom dedičstve lokality. Práve remeselná výroba sa stáva v posledných rokoch významným lákadlom pre turistov. Z uvedených dôvodov hlasujem za správu o regionálnych značkách kvality.
/13. januára 2014: Regionálne značky kvality, Správa: Eric Andrieu (A7-0456/2013)/
OCHRANA REGIONÁLNYCH ZÁUJMOV
Záujmy našich regiónov je potrebné hájiť aj v medzinárodných obchodných dohodách, ktoré Európska únia uzatvára s inými krajinami sveta, pretože prílev výrobkov a služieb z tretích krajín môže ohroziť našich výrobcov a pracovné miesta. Ako člen Delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s Kóreou som presadzoval zavedenie ochrannej doložky za účelom predchádzania vážnej ujmy odvetviu EÚ. Na Slovensku boli dotknuté predovšetkým zájmy regiónov spätých s automobilovým priemyslom.
Venoval som sa tiež opatreniam na prevenciu prírodných a priemyselných katastrof a modernizáciu Fondu solidarity, z ktorého bola Slovensku poskytnutá pomoc po víchrici v Tatrách a ničivých povodniach.
Z príspevkov v Európskom parlamente:
Podporujem prijatie nariadenia o vykonávaní ochrannej doložky o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou. Taktiež podporujem všetky pozmeňovacie návrhy vyzývajúce Komisiu, aby bdela nad správnym a včasným vykonávaním tohto právneho nástroja za účelom predchádzania vážnej ujmy odvetviu EÚ a aby pri uplatňovaní zohľadňovala oprávnené záujmy členských štátov so špecifickou hospodárskou situáciou v oblasti určitých výrobných odvetví. Dohoda o voľnom obchode bude rozdielne vplývať na priemyselné odvetvia jednotlivých členských štátov, a preto musí existovať možnosť uplatniť vo výnimočných prípadoch ochranné opatrenia na regionálnej úrovni. Verím, že dotknuté regióny musia mať k dispozícii možnosť uplatniť opatrenia na zabránenie závažnému negatívnemu vplyvu na regionálnu ekonomiku a na zamestnanosť. Na záver poukazujem na nutnosť úzkej spolupráce Komisie s Kórejským úradom pre spravodlivý obchod, aby bolo aj v Kórei zaručené riadne presadzovanie právnych predpisov o hospodárskej súťaži, pretože ich neuplatňovanie môže vážne poškodiť záujmy EÚ a jej členských štátov.
/17. februára 2011: Dvojstranná ochranná doložka dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou, Správa: Pablo Zalba Bidegain (A7-0210/2010)/
V prvom rade by som chcel vyjadriť súcit a spolupatričnosť s postihnutými regiónmi v Poľsku, Česku, Maďarsku, Rakúsku, Nemecku a v rodnom Slovensku a taktiež vyjadriť sústrasť rodinám obetí. Rozsiahle povodne v strednej Európe spôsobili vysoké materiálne škody, poškodili celkovú infraštruktúru, zobrali tisícom ľudí strechu nad hlavou a dokonca si vyžiadali aj obete na životoch. Nariadenie, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity EÚ, v súčasnom znení predstavuje mnohé nedostatky. Fond bol pôvodne určený na veľké prírodné katastrofy a doteraz získané skúsenosti svedčia o tom, že je potrebné tento nástroj ďalej vyvíjať a modernizovať. Týka sa to najmä nedostatočnej rýchlosti poskytovania financovania a transparentnosti kritérií na zmobilizovanie fondu v prípade regionálnych katastrof.
/16. júna 2010: Povodne v krajinách strednej Európy, obzvlášť v Poľsku, v Českej republike, na Slovensku a v Maďarsku (Vyhlásenie Komisie[2010/2713(RSP)/
V priebehu uplynulého roka boli mnohé členské štáty ťažko zasiahnuté početnými prírodnými katastrofami, ktoré nespôsobili len vážne materiálne škody, ale aj finančne nevyčísliteľné straty – a to straty na ľudských životoch. Vzhľadom na to, že prírodné katastrofy presahujú spôsobenými škodami možnosti jedného štátu, opäť zdôrazňujem urgentnú potrebu modernizácie Fondu solidarity. Konkrétne ide o zvýšenie transparentnosti a upravenie kritérií, ako aj o umožnenie pohotovejšej mobilizácie prostriedkov. Pri revízii podmienok čerpania prostriedkov z Fondu je potrebné zohľadniť regionálny aspekt, aby z finančnej pomoci neboli paradoxne vylúčené práve tie regióny, ktorú túto pomoc najviac potrebujú. Keďže prírodné živly nerešpektujú formálne vytýčené hranice medzi štátmi, chcel by som tiež vyzdvihnúť potrebu výmeny skúseností a zlepšenia koordinácie a spolupráce predovšetkým v cezhraničných regiónoch.
/20. septembra 2010: Správa o oznámení Komisie: Prístup spoločenstva k prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof – spravodajca Joao Ferreira (A7-0227/2010)/
POLITIKA SÚDRŽNOSTI ČO NAJBLIŽŠIA OBČANOM
Politika súdržnosti má podľa môjho názoru odzrkadľovať potreby občanov v jednotlivých regiónoch a pružne reagovať na výzvy, ktorým čelia ľudia v mestách, na vidieku alebo v horských oblastiach. Z tohto dôvodu som ako europoslanec každý týždeň navštevoval jednotlivé miesta na Slovensku a stretával sa tam s predstaviteľmi miestnych orgánov, predstaviteľmi organizácií a podnikov a predovšetkým priamo s občanmi, aby som sa dôkladne oboznámil s ich potrebami. Tieto som sa následne usiloval preniesť do európskej legislatívy.
Z príspevkov v Európskom parlamente:
V praxi sa osvedčili mnohé investície spolufinancované zo štrukturálnych fondov, medzi ktorými by som rád vyzdvihol skvalitňovanie infraštruktúry, pretože vďaka nej boli do mnohých regiónov prilákané zahraničné investície, čo prispelo k hospodárskemu rozvoju. Politika súdržnosti sa však osvedčila aj v čase finančnej krízy ako účinný nástroj pri pružnom reagovaní na nové sociálno-ekonomické výzvy. Stotožňujem sa tiež s názorom spravodajcu, že hospodárska konkurencieschopnosť regiónov EÚ je úzko spojená s primeranou úrovňou zamestnanosti, vzdelanými a kvalifikovanými pracovnými silami, sociálnym zabezpečením a prístupom k verejným službám. Pretože podpora sociálnej súdržnosti je kľúčová pre celkovú regionálnu konkurencieschopnosť v celosvetovom meradle.
/14. decembra 2010, Vysvetlenie hlasovania: Územná, sociálna a hospodárska súdržnosť, Správa: Petru Constantin Luhan (A7-0309/2010)/
Počas hospodárskej a sociálnej krízy pociťujeme vo všetkých oblastiach silnejúcu potrebu lepšieho využitia finančných prostriedkov, prepojenia a synergie medzi jednotlivými oblasťami politiky Únie a v neposlednom rade aj lepšie zosúladenie lokálnych, regionálnych a národných rozpočtov s rozpočtom Európskej únie. V tomto kontexte zohráva významnú rolu aj politika súdržnosti, ktorá musí byť podľa môjho názoru bližšia občanom EÚ, keďže v súčasnosti až dve tretiny verejných investícií v Európe zostávajú na nižšej ako celoštátnej úrovni. Silnejúce právomoci a s nimi ruka v ruke idúce zodpovednosti regionálnych a miestnych orgánov otvárajú možnosti vykonávania verejných investícií na tej úrovni správy, ktorá je najúčinnejšia. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby bola posilnená vertikálna spolupráca medzi jednotlivými zložkami verejnej správy za účelom dosiahnutia inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.
/5. júla 2011: Finančná, hospodárska a sociálna kríza: opatrenia a iniciatívy, ktoré treba prijať, Správa: Pervenche Berès (A7-0228/2011)/
Z PRIEBEŽNÝCH SPRÁV O AKTIVITE A VÝSTUPOV V MÉDIÁCH:
Europoslanec Mikolášik bojuje za slovenských poľnohospodárov
(správa SITA, 10. marca 2013)
Európsky parlament v Štrasburgu bude podľa europoslanca Miroslava Mikolášika (EĽS/KDH) na najbližšom zasadaní hlasovať o finančnom rámci Európskej únie na najbližších sedem rokov a o dotáciách pre poľnohospodárov. Mikolášik chce v oboch prípadoch svojim hlasovaním podporiť Slovensko. (viac v správe)
Politika súdržnosti si vyžaduje adekvátne financovanie, zdôraznil na konferencii Mikolášik
(správa o konferencii o kohéznej politike a čerpaní eurofondov, 25. júna 2012)
V programovacom období na roky 2014 až 2020 pôjde z rozpočtu Európskej únie (EÚ) viac peňazí na infraštruktúru i regionálny rozvoj. “V novom viacročnom finančnom rámci sa počíta s finančným objemom vo výške 376 miliárd EUR, pričom značné prostriedky sú určené priamo na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť,” povedal slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik (EĽS/KDH) na konferencii o kohéznej politike a čerpaní eurofondov. (viac v správe)
Musíme zlepšiť diskusiu o budúcich eurofondoch
(správa portálu Euractiv, 15. júna 2012)
Podľa europoslanca Miroslava Mikolášika je politika súdržnosti jedna z najúspešnejších politík EÚ, čo je jeden z dôvodov, prečo má byť podľa návrhu Komisie v rámci budúceho finančného rámca zvýšená zo súčasných 347 mld. na 376 mld. eur. … Mikolášika síce teší, že sa čerpanie na Slovensku zlepšuje, napriek tomu ho podľa jeho slov prekvapuje, že na chvoste v čerpaní sú práve OP Informatizácia, OP Vzdelávanie a OP Životné prostredie. (viac v správe)
