pre rodiny

Z PRÍSPEVKOV V EURÓPSKOM PARLAMENTE:

Ochrana postavenia rodiny
K výberu dvoch rôznych nástrojov a oddeleného prístupu pre tzv. registrované partnerstvá a manželstvá, odôvodnený samotnou podstatou manželstva, ktoré je zväzkom muža a ženy: Manželstvo, ktoré je základom rodiny a priestorom pre zdravú výchovu detí, a ako také si zasluhuje špeciálnu, privilegovanú ochranu spoločnosti a to predovšetkým v oblasti práva. Je totiž nepopierateľné, že rodina, v ktorej sa rodia a vychovávajú deti, je základom každej zdravej a prosperujúcej spoločnosti. Snaha o zavedenie rovnakého prístupu ku dvom biologicky, spoločensky a psychologicky odlišným skutočnostiam je preto absolútne neopodstatnená.

/11. decembra 2012: Základné práva v Európskej únii (2010 – 2011), Správa: Monika Flašíková Beňová (A7-0383/2012)/

Riešenie situácie maloletých - podľa môjho presvedčenia – treba jednoznačne koncipovať v kontexte rodiny a nie izolovane. Od nepamäti je rodina základnou bunkou spoločnosti, ktorá preto musí rodinu náležite chrániť. Prirodzené právo našepkáva, že dieťa patrí k rodičom a rodičia k svojim deťom. Ako zákonodárcovia nesmieme pripustiť, aby pozitívne právo bolo zneužívané na rozbíjanie rodín či už na hraniciach EÚ alebo v rámci nich – tak ako sme toho boli svedkami v silne medializovaných prípadoch z niektorých členských štátov, kde došlo k administratívnemu odoberaniu detí rodičom. Takéto krajné právne opatrenie, akým je odobratie dieťaťa rodičom, môže byť prípustné len rozhodnutím nezávislého a nestranného súdu v záujme ochrany života a zdravia dieťaťa.

/11. septembra 2013: Správa o situácii maloletých bez sprievodu v EÚ (2012/2263(INI)), Spravodajkyňa: Nathalie Griesbeck/

 

Ochrana práv budúcich mamičiek
Dosiahnutie vyváženého demografického vývoja európskej spoločnosti a 75-percentnej miery zamestnanosti žien, stanovenej v stratégii Európa 2020, si vyžaduje prijímanie opatrení na ochranu matiek s deťmi v pracovných vzťahoch a vytvorenie priaznivých podmienok na lepšie vyváženie pracovného a rodinného života. Výrazné starnutie európskej spoločnosti a znižovanie pôrodnosti svedčí o tom, že v súčasnom právnom a spoločenskom prostredí osobná starostlivosť matiek o deti nie je dostatočne ocenená. Napriek tomu, podľa všetkých dostupných medicínskych poznatkov je osobná opatera nevyhnutná pre zdravý fyzický a psychický vývoj novorodencov v období, keď začínajú vnímať svoje okolie a matka je pre ne hlavným zdrojom bezpečia, citu a v neposlednom rade aj stravy. Osobne sa domnievam, že materská dovolenka patrí žene v súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou o narodené dieťa, a to minimálne v trvaní 20 týždňov, pričom by táto doba mala byť predĺžená, ak žena porodila zároveň viac detí alebo ak ide o osamelú ženu. Minimálna doba materskej dovolenky musí byť spojená aj s dôslednou ochranou matiek pred nezákonným prepúšťaním z práce.

/25. októbra 2011: Situácia v oblasti smernice o materskej dovolenke, Otázka na ústne zodpovedanie, [2011/2825(RSP)]/

 

Podpora vytvárania pracovných miest
Takmer 23 miliónov nezamestnaných v Európskej únii napäto očakáva adekvátne a rýchle riešenie politických činiteľov na európskej a štátnej úrovni. Politickí predstavitelia musia zamerať svoju pozornosť na vytváranie preventívnych opatrení na predchádzanie nezamestnanosti zvyšovaním zručností pracovnej sily a zároveň posilnením informovanosti o aktuálnych, strednodobých a dlhodobých vyhliadkach zamestnanosti na trhu práce. Dostupnosť kvalitného vzdelania a odbornej prípravy, ako aj vytvorenie rovnakých príležitostí a bezbariérového prístupu pre všetkých počas celého pracovného života samozrejme zostáva nevyhnutnou podmienkou trvalého riešenia. Na záver by som rád zdôraznil potrebu začleňovania zdravotne postihnutých občanov do pracovného a spoločenského života pomocou vytvárania adekvátnych pracovných miest s podporou európskych štrukturálnych fondov. Pevne verím, že Európska únia spolu s členskými štátmi bude schopná uskutočniť svoj ambiciózny cieľ: zabezpečiť 75-percentnú zamestnanosť pre vekovú skupinu 20 až 64 rokov do roku 2020.

/25. októbra 2011: Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta, Správa: Regina Bastos (A7-0320/2011)/

EÚ má vysoký potenciál na získanie konkurenčnej výhody práve v oblasti vysoko kvalifikovaných ľudských zdrojov a vytváranie inovatívnych technológií, čo je nutne spojené so značnými investíciami do výskumu a vývoja predovšetkým v kľúčových odvetviach.

/8. marca 2011: Priemyselná politika vo veku globalizácie, Správa: Bernd Lange (A7-0022/2011)/

 

Zlepšenie pracovných podmienok
Nízke zastúpenie žien na trhu práce, a predovšetkým na kvalifikovaných pozíciách, považujem za vysoko negatívny jav – aj s ohľadom na to, že ženy predstavujú približne 60 percent absolventov univerzít. Napriek tomu ich len zriedka nájdeme vo funkciách riadiacich pracovníkov alebo v rozhodovacích funkciách v odvetví služieb. Keďže ženy v odvetví služieb sa nachádzajú na pracovných pozíciách najnižšej úrovne, pokiaľ ide o kvalifikáciu a mzdu a dokonca sú menej platené než muži, domnievam sa, že odborné vzdelanie a vedomosti žien možno nechať sa rozvíjať aj prostredníctvom podpory podnikateľskej činnosti a podnikavosti žien. Teší ma preto návrh na mikrofinancovanie ako nástroja na podporu podnikajúcich žien a osôb, ktoré majú zraniteľné postavenie na trhu práce v odvetví služieb. Na záver by som rád ocenil záslužnú prácu státisícov žien v oblasti sociálnych služieb a aj v odvetví sociálneho podnikania a preto obzvlášť vítam aj oznámenie Komisie s názvom Iniciatíva pre sociálne podnikanie, ktorá je im určená.

/11. septembra 2012: Pracovné podmienky žien v sektore služieb, Správa: Iratxe García Pérez (A7-0246/2012)/

Medzigeneračná solidarita
Hospodárska konkurencieschopnosť a prosperita Európy závisí čoraz viac od efektívneho využívania pracovnej sily. Nevyhnutné predĺženie pracovného života však musí byť vykonávané citlivo a spoločne s vytváraním dôstojných pracovných podmienok primeraných veku, ako aj systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré odstraňujú diskrimináciu na trhu práce. Ženy v preddôchodkovom veku predstavujú nesmierny zdroj skúseností pre mladšie generácie a zároveň aj hospodársky prínos pre spoločnosť. V rámci solidarity medzi generáciami by preto mali členské štáty, a predovšetkým regionálne a miestne orgány, vytvárať programy podpory žien podnikateliek v synergii s programami aktívneho starnutia, ktoré by priamo zapájali odborníčky z radov podnikateliek v preddôchodkovom a dôchodkovom veku do vytvárania nových pracovných miest a príležitostí. Rád by som vyzdvihol obdivuhodnú a záslužnú činnosť opatrovateliek a ošetrovateliek, ktoré napriek často nepriaznivému právnemu rámcu a finančnému ohodnoteniu poskytujú pomoc najzraniteľnejším členom našej spoločnosti a bojujú tak proti sociálnemu vylúčeniu ľudí so zdravotným postihnutím a umožňujú im viesť dôstojný život.

/12. September 2011:Situácia žien v preddôchodkovom veku (2011/2091(INI))/

Vítam a plne podporujem tzv. politiku aktívneho starnutia, ktorej účelom je umožniť ľuďom zachovať si aj v pokročilom veku zdravie, zúčastňovať sa na spoločenskom živote a zlepšovať kvalitu nielen svojho života, ale aj života celej spoločnosti v duchu medzigeneračnej solidarity.

/10. novembra 2010: Demografické výzvy a solidarita medzi generáciami, Správa: Thomas Mann (A7-0268/2010)/

Vzhľadom na značné demografické zmeny počas posledných desaťročí sa stáva vytváranie udržateľnej kultúry celoživotného aktívneho starnutia politickou prioritou. Európska populácia blížiaca sa k šesťdesiatke a staršia nielenže rýchlo rastie, ale je aj celkovo zdravšia a vzdelanejšia ako predchádzajúce generácie. Z tohto dôvodu treba pre ňu vytvárať príležitosti pre aktívne zapojenie sa do pracovného, spoločenského a rodinného života. Takéto činnosti budú nielen spoločensky prospešné, ale tiež pomôžu seniorom udržiavať svoje psychické a fyzické zdravie. Izolácia starších osôb je totiž nežiaduca ako pre spoločnosť, tak pre dotknutých jednotlivcov. V tomto smere hrajú poprednú rolu miestne a regionálne orgány, ktoré by mali brať do úvahy vysoký potenciál, kvalifikáciu a poznatky starších ľudí žijúcich v danom regióne a dávať im možnosť zapojiť sa do miestnych a regionálnych projektov a iniciatív, umožňujúcich prispievať k rozvoju ich komunity. V rámci medzigeneračnej solidarity je teda dôležité podporovať aktívne zapájanie starších osôb do spoločnosti bez diskriminácie, ich zdravé starnutie a podporovať ich vitalitu a dôstojnosť prostredníctvom vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti, dlhodobej starostlivosti a sociálnych služieb. Vítam preto správu Martina Kastrelra vypracovanú pri príležitosti Európskeho roku aktívneho starnutia a hlasujem v jej prospech.

/5. júla 2011: Európsky rok aktívneho starnutia (2012), Správa: Martin Kastler (A7-0061/2011)/

Demografické zmeny postupne, ale zároveň od základov menia štruktúru populácie a vekovú pyramídu. Priemerná miera pôrodnosti v EÚ (1,5 dieťaťa) patrí jednoznačne k najnižším vo svete. V jej dôsledku môžeme očakávať ťaživé problémy spojené s demografickým starnutím európskej spoločnosti. Jednu z príčin vidím v málo rozvinutých štruktúrach, ktoré bránia mnohým rodinám prijať medzi seba ďalšieho člena. Politiky zamerané na zladenie pracovného a rodinného života rodičov, ako aj poskytnutie daňových úľav a iných výhod sú nevyhnutným predpokladom stimulácie zvýšenia pôrodnosti. Na druhej strane treba prijať právne opatrenia na zlepšenie začlenenia starších ľudí do aktívneho života, ktoré musia byť sprevádzané aktívnym odstraňovaním nespravodlivej diskriminácie na základe veku v praxi. Vítam a plne podporujem tzv. politiku aktívneho starnutia, ktorej účelom je umožniť ľuďom zachovať si aj v pokročilom veku zdravie, zúčastňovať sa na spoločenskom živote a zlepšovať kvalitu nielen svojho života, ale aj života celej spoločnosti v duchu medzigeneračnej solidarity.

/10. novembra 2010: Demografické výzvy a solidarita medzi generáciami, Správa: Thomas Mann (A7-0268/2010)/

Jednotlivé dôchodkové systémy v členských štátoch sa vyznačujú obrovskými rozdielmi, čo vyplýva zo skutočnosti, že táto oblasť patrí k primárnym právomociam členských štátov. Koordinácia sa však podľa môjho názoru javí nevyhnutná, pretože EÚ a členské štáty musia bezodkladne začať hľadať riešenia na nové hospodárske a demografické výzvy, akými sú napríklad predpoklady, že pomer počtu obyvateľov nad 65 rokov k obyvateľstvu v produktívnom veku vzrastie v roku 2060 na 53,5%, pričom na jedného dôchodcu pripadnú len dvaja pracujúci. V tomto kontexte je prirodzené, že priemerné verejné výdaje na dôchodky a výdaje spojené so starnutím sa zvýšia a bude čoraz zložitejšie poskytovať primerané dôchodky. Preto je treba stimulovať zapájanie sa ľudí do trhu práce, zvyšovať mieru zamestnanosti a hospodársky rast. Poznamenávam, že hoci rozdielna socioekonomická úroveň a výška miezd v členských štátoch bránia vytvoreniu tzv. celoeurópskeho minimálneho dôchodku, každý štát by mal jasne stanoviť minimálnu cieľovú úroveň dôchodku za účelom zabezpečenia istoty občanov a boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu starších obyvateľov.

/15. februára 2011: Primerané, trvalo udržateľné a bezpečné európske dôchodkové systémy, Správa: Ria Oomen-Ruijten (A7-0025/2011)/

 

Zosúladenie kvalifikačných schopností a zručností s požiadavkami trhu práce
Prioritným cieľom EÚ musí zostať aj v kontexte recesie snaha o zachovávanie a súčasne vytváranie nových pracovných miest a zároveň zosúladenie kvalifikačných schopností a zručností s aktuálnymi požiadavkami trhu práce.

/15. február 2012, ústne vysvetlenie hlasovania: Zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu 2012, Správa: Marije Cornelissen (A7-0021/2012)/

 

Z PRIEBEŽNÝCH SPRÁV O AKTIVITE A VÝSTUPOV V MÉDIÁCH:

Mikolášik: Rodina je budúcnosťou spoločnosti, aj tej slovenskej
(správa k Medzinárodnému dňu rodín, 19. mája 2012)
“Deň rodiny je potrebné sláviť ako zväzok muža a ženy, ako rodinu, ktorá chce prijať deti, ktorá je požehnaná vo všetkých smeroch, a ktorá je budúcnosťou každej spoločnosti – aj Slovenska,” povedal pri príležitosti Medzinárodného dňa rodín slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik (EĽS/KDH). (viac v správe)

M. Mikolášik: Zachovať hodnotu rodiny
(videopríspevok portálu Misie filmom, 13. januára 2014)
Europoslanec Miroslav Mikolášik prednáša na konferencii Rodina v službe rodinám 2009. Spomína alarmujúce európske štatistiky a motivuje k zachovaniu veľkej hodnoty rodiny. (viac v správe)

V Miláne sa stretli rodiny celého sveta, rečníkom aj Mikolášik
(správa k Svetovému stretnutiu rodín v Miláne, 4. júna 2012)
Aj slovenské rodiny mali zastúpenie na Svetovom stretnutí rodín v talianskom Miláne, kde sa spolu so Svätým Otcom Benediktom XVI. modlili za lepšie postavenie kresťanských rodín v súčasnej spoločnosti a vymieňali si podnety pre ďalšiu obranu rodiny. Na medzinárodnom kongrese nechýbal slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik (EĽS/KDH), ako aktívny rečník a člen parlamentnej pracovnej skupiny Anima vystúpil v bloku konferencie s názvom Rodina a politika. (viac v správe)

Mikolášik reaguje na snahy o legalizáciu rodenia detí s tromi rodičmi
(správa TK KBS, 20. novembra 2013)
„Na jednej strane dnes oslavujeme výročie prijatia Deklarácie práv dieťaťa, na druhej sa bohužiaľ v Európe objavujú pokusy vedcov poskladať si deti ako výrobky podľa priania rodičov,“ povedal dnes europoslanec a spolupredseda Pracovnej skupiny pre bioetiku EP Miroslav Mikolášik pri príležitosti Svetového dňa detí. Reagoval tým na kontroverzné snahy o legalizáciu rodenia detí s tromi biologickými rodičmi vo Veľkej Británii, ktorým je podľa neho „treba odkázať jasné nie“. (viac v správe)

M. Mikolášik: Nedovoľme, aby sa z detí stali dizajnérske výrobky
(správa TASR, 20. novembra 2013)
V Európe dnes oslavujeme výročie prijatia Deklarácie práv dieťaťa, na druhej sa ale objavujú pokusy vedcov poskladať si deti ako výrobky podľa priania rodičov. Uviedol slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik (KDH) počas plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu. Mikolášik, ktorý je spolupredsedom Pracovnej skupiny pre bioetiku v EP pri príležitosti Svetového dňa detí reagoval na kontroverzné snahy o legalizáciu rodenia detí s tromi biologickými rodičmi v Británii. (viac v správe)

Deti na želanie: Presadia vedci zásah do genetiky ľudského rodu?
(článok časopisu a portálu Život, 29. januára 2014)
Mikolášik upozorňuje, že tento biologicky extrémne náročný proces vyvoláva množstvo otázok týkajúcich sa nielen jeho bezpečnosti a účinnosti, ale aj hlboké právne, etické a spoločenské otázniky. Tieto legalizačné snahy sú v ostrom rozpore s platnými medzinárodnými dokumentmi na ochranu ľudskej dôstojnosti. (viac v článku)

V Bruseli sa začala príprava osláv 20 rokov od vyhlásenia Svetového dňa rodiny
(správa TK KBS, 30. júna 2011)
“Ak nebudeme vážne chrániť rodinu a ľudský život, ak sa budeme tváriť, že sú tu dôležitejšie požiadavky a základné hodnoty farizejsky odsunieme nabok, odsúdime sami seba na veľmi ťažkú budúcnosť”, povedal slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik (EĽS/KDH) na včerajšej konferencii organizácií za život a rodinu z 31 krajín sveta. V Bruseli sa ňou začala trojročná príprava osláv 20 rokov od vyhlásenia Svetového dňa rodiny. (viac v správe)

20 000 ľudí povedalo hlasné ÁNO prirodzenej rodine
(správa TK KBS, 3. júna 2011)
Deň rodiny, ktorého mottom bolo: „aby deti otcov mali, aby mali mamy …príď to povedať nahlas!“ prišli na pódiá podporiť známe osobnosti kultúrneho, športového, cirkevného i politického života ako napr. … spisovateľ Daniel Heviér, herec Štefan Bučko s manželkou, europoslanci Miroslav Mikolášik a Anna Záborská, slovenský hokejový reprezentant Michal Hanzuš a mnoho ďalších. (viac v správe)