pre vaše zdravie

Darcovstvo a transplantácie orgánov
Osobne som obzvlášť spokojný so schválením smernice o kvalite a bezpečnosti ľudských orgánov určených na transplantáciu, ktorá umožní zefektívniť čakaciu dobu na životne dôležitý orgán za dodržania prísnych etických noriem kvality a bezpečnosti procedúr tisícom pacientov v Európskej únii. Ako spravodajca tejto smernice som viedol za Európsky parlament tzv. trialóg so španielskym predsedníctvom a Komisiou s dosiahnutím jednoznačnej podpory už v prvom čítaní.

Tabaková smernica
Jednou z najvýznamnejších právnych úprav v tomto období je tzv. tabaková smernica. Zdravotné varovania sa stanú viac viditeľnými a budú musieť pokrývať najmenej 65% prednej i zadnej časti obalu. Rovnako budú zakázané cigaretové balenia obsahujúce menej ako 20 kusov cigariet. Elektronické cigarety (tzv. e-cigarety) budú regulované ako medicínske produkty alebo ako tabakové výrobky, pričom v druhom prípade by nemali obsahovať nikotín v koncentrácii vyššej ako 20 mg/ml. Nová legislatíva ďalej zakáže cigarety s príchuťou, ako aj tabak na výrobu “šúľaných cigariet”. Výnimku dostala mentolová príchuť, ktorej zákaz začne platiť od roku 2020.

Klinické skúšky, zdravotnícke pomôcky a in-vitro diagnostika
Schválenie legislatívy pre klinické skúšky umožní výrazný posun v napredovaní liečby pri zachovaní vysokých štandardov transparentnosti a bezpečnosti. Som rád, že v rámci bioetickej diskusie sa nám podarilo presadiť opatrenia na posilnenie informovaného súhlasu, aby pacienti zaradení do klinického skúšania boli jasne a podrobne informovaní o možných rizikách. Rovnako sme posilnili postavenie osôb patriacich v rámci klinického skúšania k zraniteľným sociálnym skupinám. Ďalšie dve právne úpravy o zdravotníckych pomôckach a in-vitro diagnostike rovnako umožnia lepšiu starostlivosť o pacientov. Aj v tejto diskusii sme sa zasadili za jednoznačné a prísne pravidlá pri interpretácii výsledkov čoraz častejšie sa šíriacich testov DNA, ktoré bude môcť poskytovať len dostatočne kvalifikovaný personál.

Cezhraničná zdravotná starostlivosť
Významným krokom bolo schválenie smernice pre bezpečnú a vysoko kvalitnú cezhraničnú zdravotnú starostlivosť v prospech posilnenia spolupráce medzi jednotlivými členskými krajinami. Rozhodnutie s cieľom prípravy a ochrany obyvateľstva pred vážnymi cezhraničnými zdravotnými hrozbami i pred možnosťou európskej pandémie spôsobenej prenosnými chorobami napomôže efektívnejšej koordinácii medzi členskými krajinami.

“Zdravie pre rast”
V Európskom parlamente sme tiež odsúhlasili návrh nového programu “Zdravie pre rast”, ktorý je tretím viacročným programom EÚ na poli zdravia pre roky 2014 až 2020. Prvoradým cieľom tohto programu je posilnenie aktivít na propagáciu zdravia a prevenciu chorôb, ako aj na zníženie nerovností v zdravotnej starostlivosti naprieč EÚ, podpora inovácií v zdravotníctve a zvýšenie udržateľnosti zdravotníckych systémov.

Bezpečnosť potravín
Výbor ENVI, v ktorom pôsobím, je rovnako zodpovedný za legislatívu pokrývajúcu bezpečnosť potravín, označovanie potravinových produktov a veterinárne opatrenia. Kľúčovým úspechom bolo prijatie nariadenia o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom. Táto legislatíva zabraňuje zavádzajúcemu označovaniu potravín, čím umožňuje spotrebiteľovi vykonávať informované rozhodnutia predchádzajúce kúpe produktov. Legislatíva tiež obsahuje ustanovenia na uvádzanie krajiny pôvodu pre vybrané mäsové výrobky.

Ochrana spotrebiteľa
S cieľom zabrániť zavádzajúcim názvom pre miešané džúsy a skresľujúcim tvrdeniam o pridanom cukre sme odsúhlasili jasné pravidlá pre označovanie džúsov. Navyše parlament rozhodol o posilnení požiadaviek na označovanie zemepisných údajov v aromatizovaných vínnych produktoch. Dôležitým je rovnako i nariadenie o potravinách určených pre dojčatá a malé deti a potravinách na osobité lekárske účely. Nová legislatíva bola predstavená za účelom sprísnenia požiadaviek na označovanie počiatočných i pokračovacích formúl, obmedzenia používania pesticídov, oznámenia sprísneného hodnotenia vyrábaných nanomateriálov a uľahčenia prístupu malých a stredných podnikov na trh. Ako tieňový spravodajca pre legislatívu o rádioaktívnych látkach vo vode určenej pre ľudskú spotrebu som jednoznačne podporil čo najprísnejšie štandardy, a to zvlášť pre vodu určenú pre kojencov.

Náležitú pozornosť sme venovali aj otázkam týkajúcim sa bezpečnosti potravinového reťazca a zdraviu zvierat.

 

Z PRÍSPEVKOV V EURÓPSKOM PARLAMENTE:

Prevencia chorôb
Prevencia a včasná diagnostika predlžuje priemernú dĺžku života a zároveň prispieva k znižovaniu výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Preto preventívne opatrenia musia byť prioritou zdravotníckej starostlivosti. Zvláštnu pozornosť musíme venovať ľuďom žijúcim v regiónoch a predovšetkým vidieckych oblastiach, kde je zdravotnícka starostlivosť menej dostupná v porovnaní s mestskými oblasťami, a taktiež znevýhodneným skupinám, ktoré často nemajú prístup k adekvátnej zdravotnej starostlivosti. Ženy blížiace sa menopauze by napríklad mali mať prístup k mamografickým vyšetreniam, vďaka ktorým by sme mohli znížiť úmrtnosť žien na rakovinu prsníka až o 30 %. Som presvedčený, že EÚ a jej členské štáty musia systematicky zvyšovať zdravotnú gramotnosť svojich občanov, aby títo mohli vykonávať informované rozhodnutia a sami aktívne predchádzať ochoreniam. Zvyšovanie povedomia by sa malo týkať najrozšírenejších chorôb napríklad pomocou verejných kampaní v médiách zameraných na prevenciu, včasnú diagnostiku a liečbu.

/10. decembra 2012: Prevencia ženských chorôb súvisiacich s vekom, Správa Roberta Angelilli (A7-0340/2012)/

Bezpečnosť potravín
Transport zvierat na dlhé vzdialenosti v nehygienických a nepriaznivých podmienkach zvyšuje riziko šírenia nákazy a chorôb a priamo ovplyvňuje kvalitu mäsových výrobkov. Súhlasím preto s názorom, že zvieratá by sa mali porážať čo najbližšie k miestu ich chovu, čo by znížilo zbytočné stresovanie zvierat a náklady spojené s ich zložitou a útrpnou dopravou. Spotrebitelia by sa tak mohli tešiť z čerstvého mäsa pochádzajúceho zo zvierat, ktoré boli chované v regióne. Potravinové reťazce a výrobcovia mäsa uprednostňujúci ponuku mäsa vyprodukovaného lokálne by tak navyše prispeli k rozvoju svojho regiónu. V tomto ohľade však musíme zabezpečiť, aby právne predpisy EÚ v oblasti hygieny zbytočne administratívne nezaťažovali malé regionálne zariadenia na porážku a spracovanie. Na úrovni Európskej únie musíme prijímať politiky a právne nástroje uľahčujúce vytváranie krátkych dodávateľských reťazcov, aby sa vyhlo neracionálne dlhej preprave živých zvierat na jediný účel, ktorým je porážka.

/Ochrana zvierat počas prepravy, Správa: Janusz Wojciechowski (A7-0331/2012)/

Problém geneticky modifikovaných potravín úzko súvisí s ich potenciálnym negatívnym vplyvom na ľudské zdravie. Európski spotrebitelia s vyšším povedomím o možných účinkoch geneticky modifikovaných potravín sú obzvlášť citliví na prítomnosť takýchto potravín. Chcel by som upozorniť, že táto smernica je zameraná hlavne na dovozcov z iných štátov ako napr. USA, kde sú GMO veľmi rozšírené a ktorých výrobky zaplavujú aj európsky trh. Čo sa týka našich domácich európskych spotrebiteľov, prahová hodnota 0,9% bude v praxi len výnimočne dosahovaná, keďže sa hodnoty v prípade medu pohybujú medzi 0,005 až 0,05 % celkovej hmotnosti medu. Navyše sa testy budú vykonávať len na malom území, kde sa pestujú geneticky modifikované plodiny, pretože GMO sa v EÚ používajú len zriedkavo. V záujme bezpečnosti medu a správneho informovania hlasujem za posilnenie práv spotrebiteľov. Európski spotrebitelia si zaslúžia pravdivé informovanie o tom, v ktorých potravinách sa geneticky modifikované zložky nachádzajú, aby mohli urobiť informované rozhodnutie o tom, či si prajú takýto produkt konzumovať, alebo budú hľadať inú bezpečnejšiu alternatívu.

/15. januára 2014: Správa Julie Girling (A7-0440/2013) o návrhu smernice o mede/

Situácia na trhu s ovocnými šťavami v EÚ, kde viac než 80 % šťavy z pomarančov, ktoré sú najčastejšou surovinou, pochádza z mimoeurópskych krajín a len menej než 20 % z územia EÚ, si vyžaduje stanovenie jasných pravidiel upravujúcich zloženie, používanie vyhradených označení, výrobné špecifikácie a označovanie príslušných produktov. Vo všeobecnej rovine podporujem myšlienku prispôsobenia európskeho sektoru ovocných štiav medzinárodným predpisom a norme Codex Alimentarius. Rovnaké pravidlá pre všetky produkty, ktoré sa uvádzajú na trh Spoločenstva, sú dôležitým predpokladom na posilnenie dobrej informovanosti a predovšetkým istoty spotrebiteľov. Súhlasím taktiež so zachovaním rozdeľovania medzi ovocnými šťavami získanými len jednoduchým vytlačením ovocia a ovocnými šťavami z koncentrátu, ako aj s odstránením cukru zo zoznamu povolených prísad. Jednoznačná nomenklatúra pomôže zvlášť citlivým skupinám spotrebiteľom, akými sú napríklad diabetici, deti a osoby s problémom nadváhy, uskutočniť informované rozhodnutie pri nákupe produktu, ktorý ovplyvňuje ich zdravie. Na druhej strane, nie som spokojný so zjednodušením ustanovení o opätovnom pridávaní chute a arómy, ako ani s neprecíznymi pravidlami o pridávaní cukru na účely sladenia v prípade ovocných nektárov.

/12. decembra 2011: Ovocné šťavy a niektoré podobné produkty určené na ľudskú spotrebu, Správa Andres Perello Rodriguez (A7-0224/2011)/

Kodifikácia uvedených ustanovení platných textov spolu s uvedenými zmenami bezpochyby prinesie potrebné sprehľadnenie právnej úpravy. Domnievam sa však, že v kontexte prijatia Lisabonskej zmluvy je žiaduce prehodnotiť právny základ návrhu nariadenia, ktorý musí zohľadniť nové právomoci Európskeho parlamentu v oblasti ochrany verejného zdravia. Stotožňujem sa s názorom, že článok 168 ods. 4 písm. b) Zmluvy o fungovaní EÚ poskytuje vhodný právny základ návrhu, keďže priamym cieľom opatrení prijatých na tomto základe je ochrana verejného zdravia, čo platí v prípade „stanovenia najvyšších povolených úrovní kontaminácie v potravinách a krmivách”.

/15. februára 2011: Rádioaktivita v potravinách, Správa Ivo Belet (A7-0001/2011)/

Zdravie a bezpečnosť pri práci
Napriek faktu, že v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci existuje rozsiahle acquis communautaire, praktické skúsenosti pracovníkov v bežnom živote dokazujú, že samotná prijatá legislatíva nepostačuje. Zabezpečenie dodržiavania jedného zo základných práv – práva na zdravie – si vyžaduje pravidelnú modernizáciu právnych predpisov a ich vykonávacích opatrení v súlade s najnovšími medicínskymi poznatkami o zdravotných rizikách. Za hlavný súčasný problém považujem nedostatočnú pozornosť venovanú chemickým rizikám, ktoré majú vysoko negatívny vplyv na pracovníkov. Komplexné štúdie takýchto rizík stále chýbajú, hoci sa prudko zvyšuje výskyt nádorových ochorení a iných chronických chorôb. Zamestnanci by mali byť pravdivo a primerane informovaní o rizikách spojených s dlhodobým vystavovaním sa karcinogénnym látkam, ktoré žiaľ zatiaľ nie je možné nahradiť. Identifikácia takýchto látok musí zároveň viesť bez zbytočných prieťahov k ich náhrade.

/14. decembra 2011: Zdravie a bezpečnosť pri prác, Správa Karima Delli (A7-0409/2011)/

Znižovanie hluku (motorových vozidiel a v leteckej doprave)
Ochrana verejného zdravia obyvateľov Európskej únie si v kontexte zvyšujúceho sa počtu motorových vozidiel vyžaduje prísnejšiu úpravu povolených hladín hlučnosti. Ako lekár viem, že dlhodobé vystavovanie človeka vysokému hluku pôsobí veľmi negatívne na jeho psychické a fyzické zdravie. Vedci dokázali priamu súvislosť medzi hlukom a hypertenziou či neurózou človeka, poruchami spánku a inými poruchami. Veľmi vysoké hladiny hluku dokonca môžu viesť k postupnej strate sluchu a posunutia prahu počutia, čo sa už často prejavuje aj u detí a mládeže. Je preto potrebné zabezpečiť ochranu zdravého ľudského sluchu pred nadmerným, rušivým alebo obťažujúcim hlukom. Z uvedených dôvodov považujem predkladaný návrh nariadenia za jednoznačný krok správnym smerom a hlasujem za jeho prijatie.

/Nariadenie o Hladine hluku motorových vozidiel, Odporúčanie do druhého čítania: Miroslav Ouzký (A7-0239/2014)/

Označovanie ekologických výrobkov
Oprávnené záujmy a očakávania spotrebiteľov v oblasti kvality ekologických produktov si vyžadujú adekvátne uplatňovanie pravidiel príslušnými štátnymi organizáciami, súkromnými organizáciami a prevádzkovateľmi. Súčasné pravidlá nie sú totiž dostatočne jasné, a tak sa spotrebitelia často dostávajú do situácií, ktoré môžu ohroziť alebo poškodiť ich zdravie a dokonca môžu viesť k epidémiám. Spoľahlivé fungovanie jednotného trhu a obchodu si preto vyžaduje, aby boli prijaté jasné predpisy a stanovené podmienky na uplatňovanie nariadenia o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov. Súhlasím s tým, že je treba jasne vymedziť látky na použitie v ekologickej výrobe, metódy výroby spracovaných potravín, ako aj podmienky uplatňovania zákazu používania GMO a produktov vyrobených z GMO alebo pomocou GMO. V záujme právnej istoty spotrebiteľov treba zjednotiť aj pravidlá označovania, požiadavky a konkrétne kritériá týkajúce sa zobrazenia, rozloženia, veľkosti, označenia a dizajnu loga ekologickej výroby Európskej únie.

/2. júla 2012: O návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, Spravodajca: Martin Häusling KOM(2010)0759 – C7-0001/2011 – 2010/0364 (COD)/

Regulácia biocídnych výrobkov
Rôznorodé pravidlá a postupy v jednotlivých členských štátoch narúšali hladké fungovanie trhu a znižovali konkurencieschopnosť európskych výrobcov. Minimálne štandardy pre vzájomné uznávanie a zavedenie autorizácie Únie sú tak významným krokom smerom k harmonizovanému európskemu trhu s biocídami a zároveň k zvýšeniu ochrany spotrebiteľov a životného prostredia. Som presvedčený, že zjednodušenie registrovania a autorizácie biocídnych výrobkov musí viesť predovšetkým k zabezpečeniu vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a životného prostredia, v ktorom žijú. Zvláštna pozornosť v tomto smere musí byť venovaná ochrane detí a tehotných žien. Hrozbu pre zdravie predstavujú predovšetkým látky, ktoré boli označené za karcinogénne, mutagénne, toxické alebo reprodukčne toxické, bioakumulatívne, ako aj látky s vlastnosťami endokrinných disruptorov. Súhlasím preto s výslovným zákazom schvaľovania týchto účinných látok. Obyvatelia EÚ musia mať istotu, že v predmetoch každodennej potreby a predovšetkým v pitnej vode, v potravinách alebo v materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami sa nenachádzajú žiadne z takýchto nebezpečných látok.

/Uvádzanie biocídnych výrobkov na trh a ich používanie, Odporúčanie do druhého čítania: Christa Klaß (A7-0336/2011)/

 

Z PRIEBEŽNÝCH SPRÁV O AKTIVITE A VÝSTUPOV V MÉDIÁCH:

Zdravotnícka politika: Výzvy a perspektívy v Európe
(správa portálu Euractiv, 2. novembra 2009)
Poslanec EP Miroslav Mikolášik hovorí o zdravotnej politike EÚ, hlavných výzvach a aktivitách Únie v oblasti verejného zdravia. Príspevok odznel na medzinárodnej konferencii Health Policy: Challenges and Perspectives in Europe, ktorá bola súčasťou druhej fázy projektu Konzultácií s európskymi občanmi. (viac v správe)

Miroslav Mikolášik: Bude chybou, ak zdravotníctvo nebude medzi prioritami
(rozhovor pre portál Euractiv, 19. decembra 2012)
Môžeme na kohéziu dostať o jednu až dve miliardy viac ako v súčasnom období, hovorí v rozhovore o rozpočte EÚ slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik. (viac v rozhovore)

Zdravotnícke noviny o poslancovi: Podporil nový diabetologický program
(správa o diabetologickom programe v Zdravotníckych novinách, 31. januára 2012)
Na potrebe schválenia nového Národného diabetologického programu sa zhodli viacerí lekári, pedagógovia, politici i predstavitelia štátnych inštitúcií. Iniciatívu podporil aj člen europarlamentného Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI) Miroslav Mikolášik (EĽS/KDH), ktorý v Zdravotníckych novinách poukázal na pozitívny vývoj v ďalších európskych krajinách. (viac v správe)

Zdravotnícke noviny: Spolu proti rakovine
(správa Zdravotníckych novín, 21. októbra 2010)
Europoslanec MUDr. Miroslav Mikolášik v spolupráci s Ligou proti rakovine a časopisom EÚ Parliament Magazíne pripravili v Bratislave 14. októbra 2010 diskusiu na tému Kontrola rakoviny na Slovensku – návrhy na jej riešenie. Bratislavské stretnutie bolo po Londýne a po Paríži tretie, každé skúma národné problémy a vývoj situácie v Európe. (viac v správe)