“Vo výbore pre životné prostredie sme intenzívne pracovali hlavne na legislatíve v oblasti odpadu, vody, biodiverzity, chemických látok a priemyselných emisií. Schválený akčný program ‘Dobrý život v rámci možností našej planéty’ rámcuje európsku environmentálnu politiku do roku 2020.”
Počas môjho pôsobenia vo Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín sme v oblasti životného prostredia intenzívne pracovali najmä na legislatíve v oblasti odpadu, vody, biodiverzity, chemických látok a priemyselných emisií. Schválený 7. environmentálny akčný program “Dobrý život v rámci možností našej planéty” nastavuje rámec európskej environmentálnej politiky do roku 2020 s cieľom ochrany, zachovania a zvýšenia prírodného kapitálu EÚ a premenu únie na vysoko konkurenčnú ekonomiku, ktorá sa bude vyznačovať ekologickým a efektívnym zaobchádzaním s prírodnými zdrojmi a nízkou produkciou uhlíka.
Odstraňovanie odpadu
Revidovali sme Smernicu o odpade z elektrických a elektronických zariadení (WEEE) so zvýšením noriem na opätovné využitie odpadu. Obdobným opatrením bola Smernica na obmedzenie používania niektorých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach (RoHS), ktorá rozširuje zákaz používania šiestich nebezpečných látok, vrátane olova, ortuti a kadmia, na viacero elektrických a elektronických zariadení. Bola tiež dosiahnutá dohoda o zákaze kadmia v prenosných batériách a akumulátoroch pre bezdrôtové mechanické náradie.
Čistá voda
V oblasti ochrany vodných zdrojov sme dosiahli významnú dohodu o prioritných látkach vo vode, ktoré sa vzťahuje na 12 nových látok ovplyvňujúcich kvalitu vody so zriadením pozorovacieho zoznamu na monitorovanie unikajúcich znečisťujúcich látok. Uzavretá bola takisto legislatíva zavádzajúca prísnejšie limity na obsah síry v lodných palivách v rámci európskych vôd. Dôležitým bola i revízia nariadenia o biocídnych produktoch.
Enviromentálny manažment
V kontexte viacročného finančného rámca sme odsúhlasili finančný nástroj pre životné prostredie (známy ako LIFE) pre obdobie do roku 2020. Navyše bol založený únijný mechanizmus ochrany civilného obyvateľstva s cieľom posilniť spoluprácu medzi EÚ a členskými krajinami na poli civilnej ochrany, v rámci ktorého dôjde ku zefektívneniu systému prevencie, prípravy a schopnosti rýchlej reakcie na prírodné katastrofy a katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou. Taktiež bola dosiahnutá dohoda o aktualizácii legislatívy poskytujúcej zhodnocovanie environmentálnych dôsledkov vybraných plánov a projektov. Pokračovali sme v podpore medzinárodných rokovaní so zameraním na biodiverzitu.
Znižovani emisií CO2
V priebehu tohto legislatívneho obdobia sme uzavreli rozsiahlu úpravu legislatívy riadiacej priemyselné emisie a konsolidujúcej sedem predchádzajúcich smerníc. Náš výbor mal vedúcu úlohu v celom rade dôležitých návrhov na poli klimatických zmien. Za účelom obmedzenia zvyšujúceho sa dopadu emisií z dopravy bola uzavretá legislatíva, ktorá stanovuje ciele na rok 2020 zamerané na zníženie CO2 emisií z osobných áut a ľahkých úžitkových vozidiel. Taktiež sme zabezpečili prvý stupeň reformy európskeho trhu s uhlíkom, a to prispôsobením načasovania aukčnej ponuky emisných kvót tretiemu predajnému obdobiu v systéme predaja emisií v EÚ (2013-2020) a umožnením nahromadenia príspevkov emisií zo skleníkových plynov počas tohto obdobia. Rovnako bolo schválených niekoľko dôležitých sektorových opatrení zahŕňajúcich legislatívu, ktorá odrádza od používania fluorovaných skleníkových plynov (F-plyny) negatívne vplývajúcich na klímu a propaguje používanie energeticky efektívnych a bezpečných alternatív.
Navyše bola dosiahnutá dohoda o pravidlách započítavania a akčných plánoch pre emisie zo skleníkových plynov, ako aj pre odstránenie negatívnych dôsledkov vyplývajúcich z činností súvisiacich s využívaním pôdy, so zmenami vo využívaní pôdy a s lesným hospodárstvom (LULUCF), ďalej dohoda o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov (MMR) s cieľom zabezpečiť súlad v rámci výborov EÚ a výborov jednotlivých členských krajín a naplniť požiadavky klimatického a ekologického balíčka a povinností vyplývajúcich zo súčasných a budúcich medzinárodných dohôd o klimatických zmenách. Záväzky k medzinárodným klimatickým rokovaniam boli naplnené účasťou zástupcov nášho výboru na konferenciách OSN venovaných klimatickým zmenám usporiadaným v Kodani, Kankune, Durbane, Dohe a Varšave.
Parlament taktiež začal hľadať jednotné stanovisko na nový klimatický a energetický rámec EÚ pre rok 2030, volajúci po 40%-nom znížení domácich emisií zo skleníkových plynov v EÚ (v porovnaní s úrovňou v roku 1990) s cieľom 30%-ného podielu obnoviteľných zdrojov energie a zámerom dosiahnuť 40%-nú energetickú efektívnosť.
Z PRÍSPEVKOV V EURÓPSKOM PARLAMENTE:
Hodnotenie nebezpečnosti ťažby bridlicového plynu
Neexistuje žiadna ľudská činnosť, ktorá by bola úplne bez rizika, a platí to dvojnásobne pre priemyselné aktivity človeka. Činnosti ovplyvňujúce verejnosť a jej zdravie a celkové životné prostredie si preto vyžadujú transparentnú verejnú diskusiu o hospodárskych výhodách ale aj o potenciálnych rizikách pre ľudské zdravie a životné prostredie. Žiaľ, v súčasnej diskusii o ťažbe bridlicového plynu a bridlicovej ropy dochádza k značnej manipulácii s informáciami. Keďže neexistujú dostatočné transparentné údaje o štiepiacich chemikáliách a environmentálnych a zdravotných rizikách spojených s hydraulickým štiepením je potrebné vypracovať nezávislé vedecké štúdie o dlhodobom vplyve konkrétnych ťažobných metód na znečistenie vôd a vzduchu a hlavne na ľudské zdravie. Než budú príslušné analýzy vplyvu a rizík vykonané, treba jednať nanajvýš obozretne a dôsledne aplikovať príslušnú environmentálnu legislatívu EÚ. Zároveň však treba zvyšovať účinnosť uplatňovania existujúcej legislatívy prostredníctvom posilnenia regulačných, monitorovacích a presadzovacích kapacít predovšetkým na úrovni členských štátov. (Mnohé vlády v Európe, ako sú napríklad vlády vo Francúzsku, Bulharsku, Severnom Porýní-Vestfálsku v Nemecku, vo Fribourgu a Vaude v Švajčiarsku, a tiež vo viacerých štátoch USA (Severná Karolína, New York, New Jersey a Vermont a vyše 100 miestnych samospráv) a v ďalších krajinách na celom svete (Južná Afrika, Quebec v Kanade, Nový Južný Wales v Austrálii) majú v súčasnosti zavedený zákaz alebo moratórium na ťažbu ropy a plynu z bridlice alebo iných „tesných“ skalných formácií; mnohé členské štáty ako napríklad Česká republika, Rumunsko a Nemecko v súčasnosti zvažujú moratórium na prieskum a ťažbu ropy a plynu z bridlice alebo iných „tesných“ skalných formácií).
/20. novembra 2012: Vplyv ťažby bridlicového plynu a roponosnej bridlice na životné prostredie, Správa: Bogusław Sonik (A7-0283/2012)/
Recyklovanie odpadu z elektrických a elektronických výrobkov
Nevhodne spracovaný alebo dokonca nespracovaný odpad z elektrických a elektronických zariadení predstavuje pre životné prostredie a aj zdravie ľudí žijúcich v Európskej únii značnú hrozbu. Rapídne zvyšujúce sa objemy tohto odpadu si vyžadujú rýchlu odpoveď, a to aj vo forme prijatia modernej a zodpovednej právnej úpravy, ktorá bude nabádať k zvyšovaniu separovaného zberu a k recyklovaniu. Som presvedčený, že je potrebné, aby EÚ a členské štáty jasne nasmerovali podniky k lepšiemu hospodáreniu so zdrojmi aj prostredníctvom zhodnocovania síce vyradených, ale stále použiteľných zariadení alebo ich jednotlivých častí. Trvalo udržateľná výroba totiž úzko súvisí s rozvojom inovácií a s inteligentným opätovným zhodnocovaním už disponibilných zdrojov. Čo sa týka vytýčeného zberného cieľa, zastávam názor, že musia byť zohľadnené veľmi odlišné hospodárske podmienky na trhu s elektrozariadeniami v jednotlivých členských štátoch.
/18. januára 2012: Odpad z elektrických a elektronických zariadení, Odporúčanie do druhého čítania: Karl-Heinz Florenz (A7-0334/2011)/
Zavedenie jednotných pravidiel pre kyanidové technológie pri ťažbe
Kyanidové metódy ťažby sú spojené s vysokým rizikom ekologických škôd, a teda aj hrozbou pre ľudský život, zdravie a životné prostredie. Kyanidové lúhovanie drahých kovov je zakázané vo viacerých členských štátoch, avšak nebezpečenstvo prírodnej katastrofy spojené s kontamináciou povrchových vôd nepozná štátne hranice. Smutne známa havária v lokalite Baia Mare v Rumunsku spôsobila nevyčísliteľné škody až viac než 1000 kilometrov od miesta vzniku. Medzi zasiahnutými krajinami bolo aj Slovensko. Napriek tomu je v mnohých krajinách Európskej únie stále možné takéto metódy legálne používať. Som presvedčený, že v záujme ochrany ľudského zdravia a životného prostredia a vzhľadom na fakt, že kyanidové metódy ťažby môžu pri haváriách zasiahnuť niekoľko štátov, je potrebné vytvoriť jednotnú legislatívu na európskej úrovni.
/Otázka na ústne zodpovedanie-Zákaz používania kyanidových technológií pri ťažbe [2010/2593(RSP)]/
Lepšie využívanie energií
Znižovanie spotreby prostredníctvom šetriacich opatrení a energetickej účinnosti patrí medzi najinteligentnejšie a najprístupnejšie opatrenia na zníženie závislosti od fosílnych palív, ktoré pri spaľovaní uvoľňujú nebezpečné skleníkové plyny. Uvítal som, že v rámci rozpočtu na politiku súdržnosti bolo v súčasnom programovom období vyčlenených 5,5 miliardy EUR na energetickú účinnosť a s ňou súvisiace oblasti. Preskúmanie konkrétnych projektov však, žiaľ, viedlo k zisteniu, že mnohé investície do energetickej účinnosti vynaložené v rámci politiky súdržnosti neboli nákladovo efektívne v dôsledku nesprávneho využitia poskytnutých finančných prostriedkov. Keďže energie vo verejných budovách a v bytoch tvoria 40% z konečnej spotreby energie v Únii, apelujem na verejné inštitúcie, aby išli príkladom pre súkromné spoločnosti, ale aj jednotlivcov a stali sa priekopníkmi nových spôsobov lepšieho využívania energií.
/10. septembra 2013: Vykonávanie a vplyv opatrení v oblasti energetickej účinnosti v rámci politiky súdržnosti, Správa: Mojca Kleva Kekuš (A7-0271/2013)/
